Ľudia sa často rozdeľujú na dva tábory podľa rôznych názorov. Či už ide o milovníkov psov a mačiek alebo futbalu a hokeja, každý má veľa argumentov, prečo práve jeho názor je ten pravý a správny. A tak rovnako ako existujú ľudia, pre ktorých sú najobľúbenejšími sviatkami v roku Vianoce, existuje aj skupina priaznivcov Veľkej noci.

Okrem toho, že je Veľká noc najvýznamnejším kresťanským sviatkom, sú tiež obdobím mnohých ľudových tradícií spojených s vítaním jari, ktoré s náboženským sviatkom súvisí len okrajovo. My si len vysvetlíme základné veľkonočné pojmy a potom sa sústredíme predovšetkým na tie zvyky, ktoré slávia všetci bez rozdielu, na tradície, ktoré sú doma v Čechách i na Slovensku a symbolizujú predovšetkým príchod jari, radosť a zábavu detí i dospelých.

Hlavné veľkonočné pojmy

Veľká noc je tzv. pohyblivý sviatok, pretože sa oslavuje každý rok v inom čase. Avšak istá pravidelnosť tu je. Veľkonočná nedeľa pripadá totiž vždy na prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Veľkonočné sviatky sa tak môžu sláviť v čase od 22. marca až do 25. apríla. Týždeň pred tzv. Veľkonočnou nedeľou sa nazýva Svätý týždeň a každý deň v ňom má svoje vlastné meno a význam.

Modrý pondelok a Sivý utorok sú všeobecne trochu menej známe dni. Väčšinou sa začínalo s domácou prípravou na sviatky upratovaním, vymetal sa prach a pavučiny. Na Škaredú stredu sa nesmieme škaredit, mohlo by nám to vydržať každú stredu v roku! Niekedy sa streda navýva tiež Sazometná, čo odkazuje na vymetanie popola a sadzí z komína. Tiež na Zelený štvrtok by sme sa mali smiať a hlavne jesť celý deň zeleninu, hlavne zelenú. Veľký piatok je potom dňom, keď sa podľa legendy otvárajú poklady v skalách a vôbec je celý magický a čarovný.

Tradícia alebo korbáč a kraslice

Na Bielu sobotu sa pletú korbáče a chystajú vajíčka, ktoré budú slúžiť ako odmena koledníkom. Veľkonočná nedeľa je ten správny čas na varenie a pečenie tradičných pokrmov, o ktorých si podrobnejšie povieme ďalej.

Vrcholom veľkonočného týždňa je, hlavne pre koledníkov, pondelok, kedy sa vyráža na šibačku. Každá žena a dievča by mala byť vyšľahaná spletenými čerstvými vŕbovými prútkami a obliata čerstvou, studenou vodou, aby bola nasledujúci rok zdravá a svieža. Za korbáč sa mužom a chlapcom ďakuje varenými, nafarbenými a ozdobenými vajíčkami (a vo väčšine domácností sa dospelým mužom naleje pohárik niečoho ostrejšieho). Niekde polievajú muži ženy a niekde je to aj naopak.

Bez výzdoby to určite nepôjde

Dôležitou súčasťou Veľkej noci je výzdoba. Vyzdobit si svoju krásne upratanú domácnosť je pre každú gazdinku veľká radosť. Jar je symbolom znovuzrodenia, a tak sú okrem kvetín a korbáčov hlavnými motívmi vajíčka a mláďatká.

To se vyskytuje vo všetkých možných podobách, napr. motívy na bytovom textile ako obrusoch, záclonách či vankúšoch, alebo samostatne ako figúrky či závesné dekorácie. Sviatky jari teda vítame s upratanou domácnosťou plnou kvetín, kraslíc, barančekov, zajačikov, kuriatok a húsatiek 😊.

Veľká noc v kuchyni

Veľká noc je čas na pečenie barančeka, hrudky a ďalších typických pokrmov, ktoré sa v rôznych oblastiach líšia. Jedným z obľúbených pokrmov je veľkonočná nádivka. Jej najdôležitejšou prísadou je údené mäso, cesnak, rôzne zelené bylinky vrátane žihľavy a špenátu, biele pečivo, korenie a samozrejme vajcia.

V mnohých domácnostiach sa okrem údeného mäsa pripravuje aj veľkonočná pečienka, ktorou býva, jahňacina alebo, podobne ako na Vianoce, hydina ako je kačica alebo morka. K mäsu sa pripravuje čerstvý špenát, ktorý spolu s rôznymi zelenými bylinkami symbolizuje jar.

Ak nepečiete barančeka, nemáte formu alebo Vám jeho, väčšinou piškótové cesto nechutí, skúste si upiecť mazanec. Ten sa pečie na Bielu sobotu, cesto je rovnaké ako na vianočku. Ďalším typickým veľkonočným pečivom sú judáše, ktoré sa jedia na Zelený štvrtok. Táto sladká lahôdka v tvare uzlov je tiež z kysnutého cesta, ktoré sa po upečení potierajú medom.

Vedeli ste všetko alebo Vám náš článok poskytol nejakú novú informáciu?