Vianoce sa rýchlo blížia, už za mesiac je tu Štedrý deň! V tomto čase sú už naše domovy slávnostne vyzdobené a my si tak môžeme užívať krásnu adventnú dobu. Rozhodla som sa Vám dnes pripomenúť najznámejšie vianočné zvyky, hlavne v oblasti tradičných dekorácií. Čo sa používalo predtým a čo teraz a aký to má zmysel a význam? Možno sa aj Vy v tomto článku dozviete niečo nové.
Už v dobe adventu si ľudia zdobia svoje domovy a tieto dekorácie ponechávajú väčšinou do Troch kráľov (6. januára). Takou ozdobou je napríklad imelo, ktoré má podľa tradície do domu prinášať šťastie, požehnanie a plodnosť. Bozk pod zavesenou vetvičkou potom zaistí pevnú lásku minimálne do ďalších Vianoc. Ďalšou peknou prírodnou dekoráciou súvetvičky cezmíny a brečtanu, ktoré podľa keltskej tradície chránia obydlie pred čarodejnicami a zlými duchmi.
Zhruba mesiac pred Vianocami sa tiež začína piecť vianočné pečivo. Táto tradícia je u nás jedna z najstarších, prvé zmienky o pečení vianočných perníčkov pochádzajú zhruba z 12. storočia. Adventný čas je dobou, po ktorú toto typické pečivo musí ležať, aby zmäklo. Perníčky sa okrem konzumácie používajú tiež k ozdobeniu stromčeka, môžeme sa stretnúť tiež s perníkovými adventnými vencami, betlehemami apod. Pečenie koláčikov k predvianočnej dobe neodmysliteľne patrí, spojuje rodinu, ktorá v príjemnej voňavej atmosfére pri počúvaní a speve kolied prežíva radosť z nadchádzajúcich sviatkov.
V predvianočnom čase si deti tiež otvárajú tradičné adventné kalendáre, kde sa v každom okienku skrýva najčastejšie kúsok čokolády v tvare vianočnej ozdoby, zvončeka, stromčeka i symbolov tohoto obdobia. Okrem detských adventných kalendárov je možné zakúpiť aj iné verzie, napríklad variantu so šperkami, ozdobami na stromček alebo adventný kalendár ako originálne vianočné prianie.
Skôr modernou tradíciou je výzdoba domovov rastlinou zvanou Vianočná hviezda. Táto rastlina pochádza z Mexika a v slovenčine má krásny názov – prýštec nádherný. Tiež sa jej hovorí Poinsettia podľa prvého veľvyslanectva USA v Mexiku J. R. Poinsetta, ktorý ju do svojej domoviny v roku 1825 ako prvý doviezol. Aj cez mnoho rôznych návodov k jej správnemu pestovaniu a uchovaniu do ďalších rokov sa málokedy podarí túto rastlinu povzbudiť k ďalšiemu kvitnutiu.
Tesne pred samotnými vianočnými sviatkami, v predvečer Štedrého dňa, sa pečú vianočky, zdobia vianočné stromčeky a stavajú betlehemy. V niektorých evrópskych krajinách, ako napríklad v Taliansku, sa stromčeky nezdobia, takže tam majú betlehemy s jasličkami v podstate funkciu hlavného symbolu Vianoc.
Ďalšou typickou vianočnou dekoráciou je misa s ovocím. Aj keď si to dnes už málokto uvedomuje, jedná sa o hlboko zakorenenú tradíciu, ktorá znamená akúsi modlitbu za dobrú úrodu a prianie, aby aj ďalší rok bol minimálne rovnako štedrý ako ten stávajúci. Predtým bolo na mise hlavne tradičné slovenské ovocie, jablká a hrušky, doplnené orechami. V priebehu rokov a s rozvojom obchodu sa na vianočné misy dostalo aj ovocie tropické – citrusové plody, banány, ananás, datle a figy. Misa plná nádherného, čerstvého farebného ovocia tak dnes symbolizuje predovšetkým dostatok, hojnosť a blahobyt.
Ale hlavným symbolom Vianoc je u nás jednoznačne vianočný stromček. Táto tradícia má svoj pôvod v pradávnom zdobení príbytkov čečinou na ochranu pred všetkým zlým. Neopadavé a stále zelené vetvy ihličnanov sú akýmsi symbolom večného života. Najprv boli stromčeky vešané špičkou k stropu, neskôr boli vešané špičkou dole. Zdobilo sa predovšetkým ovocím (i sušeným), orechami, stužkami, slamovými ozdobami a drobným pečivom či perníčkami. Súčasnu podobu vianočného stromčeka s osvetlením poznáme približne od 19. storočia.
Aké zvyky dodržuje Vaša rodina? Podeľte sa s nami o ďalšie tipy v komentári.
