Veľkonočné tradície a výzdoba

Veľká noc patrí medzi najväčšie kresťanské sviatky, ktoré pripomínajú Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Nie sú to však iba kresťanské sviatky. Tradície a zvyky týchto sviatkov pochádzajú už z predkresťanských dôb a zo starších židovských a pohanských zvykov.

Na Veľkú noc sa oslavovala smrť zimy, príchod jari a nový život.

Ako to celé bolo?

Na začiatku nášho letopočtu bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Bol to piatok, ktorý dnes hrá v tradícii veľkú rolu a nazýva sa Veľký piatok. V noci zo soboty na nedeľu sa stal zázrak Zmŕtvychvstania. Táto chvíľa sa od tej doby nazýva Veľká noc. Práve od tohto slovného spojenia je odvodený náš názov Veľká noc.

O tom, čo sa vtedy odohralo sa zachovalo len veľmi málo informácií a žiadna z nich neudáva presný dátum. Tradícia zaradila nedeľu po Veľkej noci na prvý jarný spln. Vtedy oslavuj svoj veľký sviatok Pesach i Židia.

Približne koncom 6. storočia bol prijatý Alexandrijský spôsob výpočtu dátumu Veľkej noci. Vychádza zo zásady slávenia Veľkej noci po jarnej rovnodennosti, (21. 3.) v nedeľu po prvom jarnom splne. Takto stanovená nedeľa môže spadať do obdobia od 22. 3. do 24. 4.

Svätý týždeň

• Podľa kresťanskej tradície končí práve Veľkou nocou štyridsaťdenný pôst, ktorý začal Popolcovou stredou.
• Kvetná nedeľa – posledná pôstna nedeľa.
• Modrý pondelok – začiatok upratovania a opravovania rozbitých vecí.
• Žltý utorok – alebo tiež sivý utorok bol deň, kedy sa umýva, čistí a upratuje.
• Škaredá streda – deň, ktorý pripomína posledné Ježišove chvíle a Judášovu zradu. Vymetajú sa sadze z komína, preto sa tejto strede hovorí aj Sazometná.
• Zelený štvrtok – je sa iba zelená strava (špenát, kapusta, žihľavy, kel), aby bol človek zdravý po celý rok. Kostolné zvony zvonia naposledy a potom odlietajú do Ríma. Zvony zase zaznejú až na Bielu sobotu.
• Veľký piatok – deň smútku, rozjímania a pôstu pripomína smrť Ježiša Krista.
• Biela sobota – je v znamení upratovania a posledných príprav na Vzkriesenie a Veľkonočnú nedeľu. Pečú sa mazance, veľkonočné baránky, pletú korbáče a zdobia vajíčka.
• Veľkonočná nedeľa – deň, kedy sa svätia všetky pokrmy. Pripomíname si Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
• Veľkonočný pondelok – deň šibačky. Chlapci chodia koledovať s korbáčmi spletenými z vŕbových prútikov a ozdobenými mašľami. Šibú korbáčmi dievčatá alebo oblievajú vodou, aby boli zdravé po celý rok. Za to dostávajú zvyčajne maľované vajíčka.

Veľkonočná výzdoba

S Veľkou nocou oslavujeme tiež príchod jari a preto sa výzdoba sa nesie v tomto duchu. Je farebná a svieža tak, ako jar býva. Pozreli sme sa do nášho obchodu, aby sme vám pomohli vybrať to najvhodnejšie.

K Veľkej noci patria aj zvieratká. Máme pro vás veľmi obľúbenú dekoráciu na dvere. Je to závesný zajac, ktorý privíta radostne každého návštevníka. Na dvere alebo na stôl sa potom skvele hodí veniec s vajíčkami v nádherných pastelových farbách.

V tieto dni sa patrí slávnostne prestrieť. Veľkonočný obrus so zajačikmi je ten správny pre váš stôl. Hodí sa na neho veľkonočný stromček v kvetináči, ktorý nikto neprehliadne. Veľkonočné dobroty si vychutnáte na dokonalom riade. Čo poviete na krásnu porcelánovú súpravu? Obrúsky potom opatrite jednoduchými, ale efektnými krúžkami s nežnými zajačími uškami.

Na stôl môžete položiť pre koledníkov veľkonočnú misku s cukrovinkami alebo sladký veľkonočný výber želé a fondánového krému v mnohých podobách.

Sklenené okenné výplne vyzdobte samolepiacimi obrázkami, ktoré môžete neskôr odlepiť a na ďalší rok zase nalepiť.

K Veľkonočným sviatkom patria aj sviečky. Tie, ktoré vyzerajú ako maľované vajíčka sú obzvlášť krásne a vytvoríte s nimi tú najlepšiu atmosféru

Veľká noc je sviatkom jari a radosti. Prajeme vám, aby ste ju prežili čo najveselšie a najchutnejšie.