Dušičky a ako ich slávime

Tohtoročná jeseň je v počasí a teplotách veľmi prívetivá. Jej neoddeliteľnou súčasťou sú Dušičky a väčšinou je v tejto dobe už sychravo, daždivo a celkovo veľmi nepriaznivo. Ak tomu tak bude aj tento rok, nemalo by nás to prekvapiť, pretože jeseň má na také počasie nárok.

Dušičky pripadajú na 2. novembra a je to sviatok, kedy si ľudia pripomínajú blízkych nebohých. V tento deň sa za nich modlia, navštevujú cintoríny, miesta ich posledného odpočinku a hroby zdobia vencami, kvetinami a zapaľujú na nich sviečky. Názov Dušičky je ľudový a táto kresťanská tradícia sa nazýva Pamiatka zosnulých alebo tiež Spomienka na všetkých zosnulých. Druhý november je deň liturgického roku, kedy sa rímsko-katolícka cirkev modlí za duše v očistci. Cirkev československá husitská dokonca v rovnaký deň slúži liturgické obrady.

Dušičky uzatvárajú trojicu významných dní, ktoré spolu úzko súvisia.

Ide o Halloween, ktorý sa oslavuje 31. októbra, Sviatok Všetkých svätých pripadajúci na 1. november a konečne Dušičky (Pamiatka zosnulých), ktorý uctievame 2. novembra. Všetky tri sviatky určitým spôsobom pripomínajú a oslavujú pamiatku mŕtvych. Deje sa tak v rámci cirkevných slávností tak aj v pohanských tradíciách.

Ako súvisia Dušičky s Halloweenom?

Deň pred Dušičkami si pripomíname sviatok Všetkých svätých. Nejedná sa len o kanonizovaných svätých, ale aj o tých, o ktorých sviatosti vie iba Boh. Dušičky sú kresťanská tradícia a navezujú na sviatok Všetkých svätých. V oba tieto dni ľudia hojne navštevujú cintoríny, kde sú hroby ich blízkych.

Pôvodná tradícia Dušičiek je spojená s katolíckou vierou v očistec. To je miesto, kde odchádza duša nebohého, aby sa pred vstupom do neba očistila od menej závažných hriechov. Práve na Dušičky môžu veriaci zmierniť tresty mŕtvych tým, že sa za nich budú modliť alebo vykonajú milosrdné skutky.

Stará keltská tradícia oslavovala Samhain. Bola to oslava konca leta a začiatku nového roku. Sviatok sa slávil v noci z 31. októbra na 1. novembra. Vtedy sa stierala hranica medzi svetom živých a mŕtvych. Zapaľovali sa vysoké ohne a všade horeli sviečky, ktoré dušiam svietili na cestu. Ľudia používali rôzne masky, aby sa ochránili pred zlými duchmi. Práve z tejto tradície vznikol neskorší sviatok Halloween. Je populárny predovšetkým v Amerike a ďalších anglosaských krajinách. Ľudia vydlabávajú tekvice, obliekajú strašidelné kostýmy, organizujú večierky a deti chodia koledovať.

Aj v našich krajoch ľudia predtým vydlabávali rôzne tváre, ale dostupná pre tieto zvyky bola napríklad cukrová repa.

Ľudové zvyky

V minulosti sa verilo, že deň pred Dušičkami vystupujú duše ich nebohých z očistca, aby mohli navštíviť svojich blízkych živých a mohli si na chvíľu odpočinúť od svojich útrap. Ľudia pre nich plnili lampy na oleje maslom, aby si Duše mohli ošetriť svoje spáleniny, ktoré si z očistca priniesli. Večer sa pilo mlieko, ktoré malo zaistiť, že duše sa schladili. V každej domácnosti sa tiež cez noc nechávalo jedlo pre zosnulého alebo sa jedlo vyhadzovalo do ohňa. Pozostalí ešte viac vyhrievali svoje domy, aby bolo dušiam teplo. Odkladali ostré predmety, aby sa o nich duše nemohli porezať. V tento deň sa tiež nesmelo zametať, aby sa duše nevyplašili. Pieklo sa dušičkové pečivo a zvláštne štvorhranné buchty s lekvárom alebo makom. Týmto pečivom obdarovávali žobrákov a chudobných občanov.

Medzi ďalšie zvyky patrilo poskytovanie almužny chudobným a trpiacim ľuďom. Verilo sa totiž, že títo ľudia majú k mŕtvym ešte bližšie a môžu dokonca sprostredkovať kontakt živých s mŕtvymi.

Rodiny sa stretávali pri stole, kde sa modlili za zomretých, spoločne povečerali a zvyšky nechali dušiam.

Na Dušičky sa konajú vo veľkom bohoslužby a sväté omše. Kňaz v tento deň nosí čierne rúcho ako tomu je trebárs pri pohreboch. Obchádza cintorín spolu s veriacimi a kropí hroby svätenou vodou.