Veľká noc na tanieri

Veľkonočné sviatky nie sú len duchovnými a kultúrnymi sviatkami. Sú tiež oslavou jari a všetkého nového. S tým úzko súvisí aj veľkonočný stôl, na ktorom sa objavujú pokrmy plné symboliky. Každý deň pašiového týždňa má svoju tradíciu, svoje obyčaje a hocikedy aj svoje špecifické jedlá. Poďme si prejsť, čo sa tradične varilo a aké pokrmy sú s týmito sviatkami spojené.

Modrý pondelok a Sivý utorok

Tieto dni sú skôr prípravné – slúžili k upratovaniu domácnosti a fyzickému i duchovnému očisteniu. Na stole väčšinou nič špeciálneho nebývalo, často išlo o jednoduché pôstne jedlo – napríklad strukoviny, zemiaky alebo chlieb s masťou.

Škaredá streda

Podľa tradície by sa na stole malo objaviť „škaredé“ jedlo – napríklad trhanec, zemiakové placky, lokše alebo pokrm z popučených zemiakov. Cieľom nebolo uvariť niečo nie vábne, ale symbolicky pripomenúť zradné chovanie Judáša a zároveň priniesť do domu šťastie – pretože kto sa na Škaredú stredu mračí, ten sa bude mračiť celý rok.

Zelený štvrtok

Zelený štvrtok pripomína Poslednú večeru Pána. Je to deň plný symboliky: v kostoloch naposledy znejú zvony, ktoré potom „odlietajú do Ríma“. To má vyjadriť smútok nad tým, čo Ježiša čaká. Zvonenie je od tohoto dňa nahradené rapkáčmi, ktorými rozoznievajú deti pri obchôdzkach.

Na Zelený štvrtok sa tradične je niečo zelené – či už špenát, mladé žihľavy, bylinkové plnky alebo kapusta. Verilo sa, že kto zje niečo zeleného, bude po celý rok zdravý. Obľúbená je tiež jarná veľkonočná polievka z čerstvých byliniek.

Veľký piatok

Tento deň je spojený s prísnym pôstom. Nesmie sa jesť mäso, a tak sa pripravujú ľahké jedlá – ryby, zemiaky, strukoviny, kaše alebo pečivo. Veľký piatok je dňom smútku, ticha a stíšenia.

Biela sobota

Ráno sa stále postí, ale večer sa už pečie veľkonočný baránok, mazance alebo judáše. Ľudia nosia pokrmy na posvätenie do kostola. V túto noc sa slávi aj prvá omša Vzkriesenia, pri ktorej sa opäť rozoznejú zvony, ktoré sa podľa ľudovej tradície práve v tento okamih vracajú z Ríma.

Boží hod veľkonočný (Veľkonočná nedeľa)

Slávnostný deň, kedy sa prvýkrát po pôste podáva bohaté jedlo – najčastejšie pečené jahňacie alebo kozie mäso, ale aj plnky, rolády, vajcia na mnoho spôsobov, mazance a ďalšie pečivo. Ide o oslavu zmŕtvychvstania Krista a príchodu jari.

Veľkonočný pondelok

S veľkonočným pondelkom sa spájajú korbáče, „olievačka“ a tradičné návštevy. Pohostinnosť bola dôležitá – podávali sa vajcia natvrdo, farebné kraslice, mazanec, plnka, ale trebárs aj vaječný koňak alebo baránok. Nešlo len o jedlo, ale tiež o zdieľanie radosti z jari.

Recept na veľkonočnú plnku

Bez hlavičky, teda veľkonočnej plnky si veľkonočné menu len ťažko dokážeme predstaviť.

Potrebovať na ňu budete:

6 ks vajec – bielky a žĺtky zvlášť
250 ml mlieka
1 štipka muškátového orieška
8 ks rožkov na kocky
1 hrsť nasekanej žihľavy
400 g údenej krkovice
1 hrsť petržlenky
soľ
čerstvo namleté čierne korenie
masť na vymazanie
strúhanka na vysypanie
maslo

Postup:

Z bielkov ušľahajte pevný sneh.
Žĺtky rozšľahajte v mlieku, pridajte štipku muškátového orieška. Zmes zalejte kockami pečiva a nechajte chvíľu stáť.
Predhrejte rúru na 180 °C.
Žihľavu sparte horúcou vodou.
Potom ju spolu s nakrájanou údenou krkovičkou a petržlenkou vmiešajte k rožkom, pridajte soľ, čierne korenie, a nakoniec opatrne vmiešajte sneh z bielkov.
Do pekáča vymazaného masťou a vysypaného strúhankou vlejte cesto, vyložte maslom a pečte 20–30 minút dozlatova. Pri pečení vo forme na toastový chlieb alebo srnčí chrbát upravte čas na 40–50 minút podľa veľkosti formy.

Magnet 3P je na Veľkú noc pripravený

Tentokrát sme pre vás vybrali praktické produkty, ktoré vám budú v kuchyni k ruke:

Veľkonočné sviatky v sebe dokonale spájajú duchovnú hĺbku, ľudové tradície a radosť z nového života a jari. Veľkonočný stôl to potom všetko odráža v chutiach, farbách i symbolike. Tradícia veľkonočného jedla nám pripomína, že jedlo môže byť viac než len pokrm. Môže byť rituálom, spomienkou, oslavou i nádejou.

Autor: Petra Skácelová

Dátum: 14. 4. 2025